NÁVŠTEVA Z NEMECKA A POĽSKA

List v kalendári sa obrátil na október a odvtedy už dni neúprosne ubiehali. Zopár šťastím obdarených študentov Gymnázia Leonarda Stöckela a ich vyvolené rodinky totiž netrpezlivo očakávali blížiacu sa návštevu z Nemecka.

Niekoľko dní pred ich príchodom mierne nervózni rodičia netrpezlivo stáli v pozore, v hlave pripravený jedálny lístok na nadchádzajúce dni, v byte ani smietka prachu, skrátka, boli odhodlaní ulahodiť aj nemožným nemeckému študentovi, ktorý im bude zverený do opatery. Nakoniec sme sa všetci dočkali a prišiel deň „D“. Ak by sme však chceli byť celkom presné, nazveme túto chvíľu skôr nocou „N“. Bolo teda niečo po polnoci 18. októbra, keď dlho očakávaný autobus konečne dorazil do nášho mestečka. S rozospatými očami sme si vyzdvihli našich zverencov, no keďže už bola hlboká noc, ich cesta smerovala priamo do nových postieľok. Hneď ráno na nás čakala Muszyna a druhá polovica nemeckej výpravy, ktorá mala blížiace sa dni stráviť v poľských rodinách. Po prehliadke miestneho múzea sme sa „vyštverali“ k zrúcaninám hradu v Muszyne. Tu sa nám naskytol nádherný pohľad na mestečko ponorené do jesennej krásy. Vyštípaní vetrom sme sa uchýlili v jedálni našej partnerskej školy pri malom občerstvení. Očividne sme pre Poliakov neboli obyčajnou návštevou, dokonca aj samotný primátor mesta si našiel čas, aby nás privítal na pôde lýcea. Keďže sa potom nemecká skupina opäť rozdelila na poľskú a slovenskú, ako vyzeral večer v Muszyne, o tom vieme len z počutia. No o tom, že večer v Bardejove bude stáť za to, nikto ani na chvíľu nezapochyboval.

Nasledujúce dni už režírovali Bardejovčania. Podľa scenára čakala na našich hostí vo štvrtok prehliadka školy a zúčastnili sa aj na vyučovacích hodinách, aby zistili, aké je to byť študentom GLS. Keďže sa už pomaly cítili ako praví Bardejovčania, vybrali sa na prehliadku nášho mesta. Ani sa nenazdali a bol tu piatok, ktorý im ukázal našu pýchu – Bardejovské Kúpele a časť histórie nášho okresu – drevené kostolíky v Krivom a Hervartove. Atmosféru piatkového večerného mesta sme Nemcom dopriali zažiť na vlastnej koži. O to ťažšie bolo sobotňajšie vstávanie. Tento deň sme mali stráviť v metropole Šariša, v neďalekom Prešove. Najprv nás pán riaditeľ zobral až hore na Šarišský hrad a odtiaľ naše kroky smerovali priamo do prešovského Solivaru. Tento výlet bol bodkou za pobytom Nemcov na Slovensku.

Nemecko-poľsko-slovenská výprava sa v nedeľu ráno konečne spojila v jedno a vybrala sa na trojdňový pobyt do Krakova. Cestou sme si ešte stihli obzrieť bývalý koncentračný tábor v Osvienčime. Potom už kolesá nášho autobusu smerovali priamo do Krakova. Atmosféra večerného mesta bola neopísateľná a jeho čaro si nás všetkých získalo. V pondelok ráno sme sa zobudili do slnečného počasia, s chuťou sme vyrazili na obhliadku hradu Wawel a neskôr nás neobišli ani obchody či obchodíky v centre Krakova. Večer sme si líhali do postelí s ubolenými nohami. Dni ubehli neskutočne rýchlo a pred nami bol deň rozlúčky. Aj zamračená obloha nad nami akoby predznamenávala, že sa naše cesty už onedlho budú musieť rozísť. Ešte záverečná prechádzka uličkami tohto veľkomesta a potom sme už museli nahádzať batožinu do autobusu, usadiť sa a zrazu sa to stalo. Autobus zaparkoval pred letiskom a žiadnemu oku neušlo, že pasažierov akosi ubúda. Potom už len posledné slová rozlúčky, výmeny kontaktov a sľuby, že sa ešte stretneme. Keď sme nastupovali do autobusu, začalo pršať. A tak posledný obraz našich nemeckých priateľov postupne zmyli dažďové kvapky. Cestou domov sme si ešte zaspomínali na čarovné chvíle a zážitky, ktoré nám všetky doterajšie výmeny priniesli.