Kriváň. Tretí najvyšší vrch na Slovensku, symbol Slovákov, symbol národnej identity. Krása, ktorá pri pohľade zdola vyzerá tak nedostupne a pri pohľade zhora neveríte, že toto je možné.
My, študenti Gymnázia Leonarda Stöckela (ako vždy len maturanti) sme už po šiesty krát vystúpili na Kriváň pod vedením svojich profesorov. Tohtoročným výstupom sme si pripomenuli 70.výročie založenia nášho gymnázia. Ani sa nám  nechce veriť, že naše skvelé gymnázium L. Stöckela v Bardejove má už 70 rokov. Prekonali sme trasu dlhú 16km a prevýšenie 1381 m. Prešli sme pásmo ihličnatého lesa, prekročením hranice lesa sme sa dostali do kosodreviny. Nakoniec nasledovalo už len pásmo alpínských lúk a podsnežné pásmo.
Hlavného velenia sa ujal už tradične profesor geografie RNDr. Vladimír Sabol. Z profesorského zboru mu asistovali profesori Mgr. Čegiň, Mgr. Ganzarčíková a Mgr. Železná.„Kolegovia mi hovoria, že som blázon,“ priznáva. Pán Sabol je zanietený geograf, ktorý má naozaj odvahu, pretože zobrať 45 skoro dospelákov na takú trasu je odvaha! Nuž nie každý by si na seba vzal toľko zodpovednosti.

Samozrejme, naprv sme mali (ešte v škole) inštruktáž o bezpečnosti. Pri takejto túre aj tí skúsenejší turisti mohli zabudnúť na botasky, či pevnejšiu obuv. Turistická obuv, ktorá spevní členky, je naozaj potrebná, najmä v posledných úsekoch tesne pod vrcholom, kde sú niektoré skaly šikmé a občas klzké, kde už chýba aj potrebná fyzická kondícia.       
Z Bardejova sme vyrazili 2. októbra o 6,00. Cesta k Trom studničkám, odkiaľ sme už išli pešo, trvala tri hodiny. Prvých pätnásť minút pán profesor nahodil také tempo, akoby utekal na autobus, čo mu ide o dve minúty. Všetci sme sa začali vyzliekať. Už po hodine cesty mnohí hundrali, že chcú ísť domov. Myslím, že nikto z nás čosi také neočakával. Cesta viedla od Troch studničiek popod Grúnik na Krivánsky žľab a odtiaľ po hrebeni Malého Kriváňa na vrchol.  Naša skupina bola druhá najrýchlejšia na vrchole z doterajších výstupov študentov našej školy. Len o sedem  minút bola rýchlejšia iná skupina našich žiakov. Ale samozrejme, neboli to preteky.

A viete, čo je na tom úžasné? To, že si po ceste aspoň 5-krát poviete: „Ja už nemôžem, nevládzem, nezvládnem to...“ A predsa môžete a idete ďalej. Keď človek sedí vo výške 2493,7 m n. m. a pozerá na tú krásu pod sebou, odrazu ho nič netrápi. Len si tak sedí, tentoraz už poriadne naobliekaný, dýcha vzduch, ktorý až zabolí v hlave a je na seba neskutočne hrdý. Nad sebou máte len čistú oblohu a oblaky, ktoré sa sem-tam objavia a vyzerajú ako obrovský kúdol dymu, ktorý sa rúti rovno na vás. Cítite sa voľne a neviazane... cítite, že problémy ste nechali kdesi dolu a tie sa hore vyškriabať nedokážu. O čosi voľnejší je už len  orol, ktorý krúži okolo, akoby sa chcel chváliť, že on dokáže ešte viac.

Po polhodinke kochania sa výhľadom aj svojím výkonom sme sa pobrali dole. Treba podotknúť, že zostup je  ťažší ako výstup. Ale pri oboch si treba dávať pozor na to, kam a ako dávame nohy aj ruky. Niekde medzi vrcholom a Krivánskym žľabom sa stal prvý úraz od začiatku tradície tohto výstupu. Študentka zle stúpila a výsledkom bol výron členka. Na príčine bola pravdepodobne nevhodná  obuv. Našťastie, mala obetavých spolužiakov, ktorí jej ochotne pomáhali zísť až k Jamnickému plesu, kde na ňu čakali už privolaní záchranári Horskej služby. Boli veľmi milí a ochotní. My ostatní sme šli pešo k Štrbskému plesu, kde nás už o 18,00 čakal autobus. Vyčerpaní a nevládni sme sa tešili na teplú sprchu a svoje teplé postieľky.
Prečo to vlastne pán profesor robí? Prečo berie mladých na takýto výstup, kde je potrebné siahnuť skoro až na dno svojich síl?

Po prvé preto, že Kriváň je symbolom národnej hrdosti a je to najkrajší tatranský štít. Po druhé preto, aby dostal študentov aspoň na chvíľu preč zo školského prostredia do iného - vysokohorského. Po tretie preto, aby študenti zistili, čo všetko zvládnu, keď chcú.
... a trochu adrenalínu nezaškodí =).
Pán profesor Sabol tvrdí, že vždy má trochu stiesnený pocit pri tejto túre, ale zároveň dodáva:„Viem, že študenti GLS sú múdri ľudia, ktorí vedia pochopiť podstatné veci. Dá sa s nimi dohodnúť a spolieham sa na nich, že poslúchnu. Vždy zodpovedne prejdú tie najťažšie časti.“
Výstup na Kriváň odporúčam tým, ktorí chcú vedieť, čo všetko dokážu, ale určite by  mali ísť na výstup s niekým, kto ho už absolvoval. Pribaľte si dobré a pevné topánky, jedlo, aspoň dva litre tekutín a dobrú náladu. Pretože príroda je krásna, ale mocná, mocnejšia ako my ľudia. Želám šťastnú cestu.

K. Fröhlichová
(študentka GLS)