Anna Franková - výstava

Dňa 14. septembra 2007 bola v Poľsko – Slovenskom dome slávnostne otvorená výstava pod názvom Anna Franková odkaz dejín dnešku. Široká verejnosť si mala možnosť pozrieť túto výstavu počas dvoch týždňov od 17. – 28. septembra. Predmetom tejto putovnej výstavy bola hlavne Anna Franková a jej životný príbeh, ktorý naozaj zaujal množstvo ľudí, ktorí si našli čas a prišli si túto výstavu pozrieť. Sprevádzanie výstavou sme mali na starosti my, študenti Gymnázia Leonarda Stöckela v Bardejove. A čo bolo našou úlohou? Najprv sme absolvovali sprievodcovské školenie, zabezpečené Nadáciou Milana Šimečku. Školenie pozostávalo z prednášok, ktoré viedli lektorky práve z tejto nadácie a zo samotného samoštúdia ponúknutých materiálov. Po úspešnom absolvovaní školenia prišlo na rad samotné sprevádzanie, ktorého úloha bola jasná, pomôcť ľuďom pochopiť, čo sa vlastne dialo v minulosti vo svete a aký to malo dopad na ľudí, ktorí vtedy žili. Rodina Frankovcov bola iba kvapkou v mori nevinne zahubených ľudí.
Táto výstava mi dala veľmi veľa, či už z pohľadu poslucháča, ktorý počúva a vytvára si vlastný názor na vec, ako aj z pohľadu sprievodcu výstavy. Mala som možnosť sledovať jednotlivcov v skupinách, ktoré som sprevádzala a zistila som, že nie každý chápe tieto kruté časti dejín. Stretla som sa aj z postojmi, ktoré mi úplne vyrazili dych, lebo boli jednoznačným prejavom nedostatku informácii a odmietaním vypočuť si inú alternatívu. Ale aj naopak túto výstavu navštívili aj ľudia, ktorým táto problematika prenikla do srdca a prijali ju s úctou k tým, ktorí takto kruto odišli z tohto sveta.

Anna Franková bola obyčajné židovské dievča, ktoré malo svoje sny, ciele, ideály. Túžila stať sa spisovateľkou. Ale osud chcel inak a ona nemala šancu ani dospieť. Prečo? Lebo na svete existovala a existuje až po dnes nenávisť. Pre niekoho iba slovo, či fakt pre iných smrť. A tých iných bolo až 6 miliónov. Milióny ľudí, ktorý museli zomrieť pre svoje náboženstvo, pre svoju vieru, alebo príslušnosť k inému národu. Uvedomme si, že vtedy, počas procesu holokaustu, ktorý sa dotýkal aj Slovenska, nezahynulo 6 miliónov ľudí vnímaných ako štatistický údaj, ale zahynul človek, so svojim úsmevom, svojimi snami, túžbami, a to sa stalo 6 milión krát. A kde bola láska k blížnym? Kde sú všetky tie naše morálne a etické pravidlá? Uvedomme si, že aj nás sa to dotýka. Malé problémy sa začínajú aj blízko nášho domova a my im svojou troškou môžeme prispieť k tomu, aby neprerástli do veľkých katastrof.
Je smutné, že mnoho študentov si nevedelo spojiť udalosti druhej svetovej vojny s holokaustom, alebo vôbec netušili čo to holakaust vlastne bol.

Na záver by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí si našli čas a chuť pozrieť si výstavu. Výstavu navštívilo okolo 2100 podpísaných návštevníkov, pre zaujímavosť najmladší účastník bol novorodenec.